Stories I&Blog Extra HP Gallery SB

~~~





Na tomto blogu už nie som aktívna (ako ste si mohli všimnúť a ospravedlňujem sa),
ale môžete ma násť na fanfiction.net.
Keď sa mi podarí niečo napísať, tak to zverejňujem tam.





~~~

18. Ej, ten Spln!

31. března 2011 v 18:57 | °Alex |  *Očami Jamesa Pottera*
Cítil som na tvári príjemné teplo. Už je ráno. Dneska je spln. Bomba, neviem sa dočkať na spln. Je to úžas. Niektorí ľudia spln nemajú radi a ja netuším prečo. Cez spln sa môžem odreagovať a myslieť na iné myšlinky. Napríklad, čo ako vonia. Je to dosť zaujímavé. Alebo sa môžem prechádzať v podobe jeleňa. A to je ešte vzrušujúcejšie. Potom som si spomenul na Stefena. Prešla do mňa zlosť a vtom na mňa vyskočil môj Ostriež.
"Zabudol som ti dať meno...Budeš Edward. Edward...Oh, už som ako Hagrid...Tak fajn, Edward, zlez zo mňa." povedal som mu a on namoje prekvapenie skočil na zem, hneď vedľa postele.
"Ty si vážne divný tvor."

***
Poobede som si dokončoval esej z Transfigurácie. Mali sme napísať o premene z neživej veci na živú. Transfigurácia je jediný predmet, v ktorom naozaj vynikám. Koniec koncov mám na to prútik. Už som ju skoro dokončil, ale potom som si spomenul, že neviem jednú vec, tak som išiel hore do spálne pozireť do učebnice. Keď som sa vrátil moja esej bla na márne kúsky.
"Ahoj." prišiel Sirius. "Wow, kto to bol?"
"To by som aj ja rád vedel." odvetil som. Sirius zobral jeden malý kúsoček pergamenu. Poriedne si ho obzeral, až povedal.
"Asi ti ho pokúsal nejaký hlodavec." povedal.
"Aha." svitlo mi. "Koľko hlodavcov poznáš?" spýtal som sa ho.
"No...žiadneho."
"Pouvažuj!"
"Asi...nie..." prišiel na to.
"Poznáš iného? Ja poznám jedine Petra." zašepkal som.
"Čo sa deje?" spýtal sa prichádzajúci Remus.
"Peter mi rozkúsal moju esej, ktorú som robil skoro celé poobedie." povedal som naštvane.
"Ako vieš, že to bol Peter?" spýtal sa a Sirius mu dal ten kúsok pergamenu, ktorý držal v ruke.
"Hm...ok. Uznávam, poznám len jedného potkana. A nedá sa to opraviť kúzlom?" spýtal sa a hneď to aj skúsil. Reparo nepomohlo.
"Ak sa do piatich minút neukáže, tak ho pekne pohľadám a ja ho zabijem! Transfigúrácia je už zajtra a ja by som to písal celú noc!" sťažoval som sa.
"Veď si ju odo mňa môžeš požičať a opísať si ju." ponúkol sa Remus.
"Nie! To radšej poviem McGonagallke, že mi ju niekto zničil." povedal som cez zaťaté zuby.
"Čo?" Sirius a Remus boli úplne mimo.
***
Večer, sme boli v klubovni. Na spln sme mali takých 15 minút a Peter sa stále neukázal.
"On sa bojí, že keď príde, tak mu niečo urobím?" spýtal som sa do vzduchu.
"Peter má takú povahu." povedal Remus.
"Keď pôjdeme bez neho?" spýtal sa Sirius.
"Ale niekto z nás sa nepremieňa na tak malé zviera, ktoré dokáže prekĺznuť pomedzi konáre Zúrivej vŕby." povedal Remus.
"Ale ja som pes! Ja prekĺznem všade." ozval sa Sirius.
"Aj tam, kde netreba." zamrmlal som si.
***
Nakoniec sa Peter neukázal, tak sme sa rozhodli, že dnešnú noc strávime v Zakázanom lese.
Išli sme von samozrejme pod neviditeľným plášťom.
Vošli sme do Zakázaného lesa a museli sme ísť rýchlo a ďaleko, aby nás nikto nepočul. No v polovici cesty sme museli zastať. Remusovi sa roztriasli kolená. Rýchlo som schoval neviditeľný plášť a premenil som sa aj so Siriusom. Čakali sme, kým sa Remus premení a potom sa začne "hra".
***
Ako sme sa tak "hrali", počul som ako sa v dialke niekto približuje našim smerom. Pozrel som sa na Siriusa. Ten ticho zahaukal, na súhlas, že to zvládne aj sám. Tak som sa rozbehol tým smerom, ktorým som počul kroky.
Prišiel som na kraj lesa. Nič som nevidel, no potom som sa otočil doprava a videl som Mel, ako sa opiera o neďaleký strom. Skoro som vyskočil, tak som sa zľakol. Našťastie si ma nevšimla.
Z lesa bolo počuť vlčie zavýjanie. Obzrel som sa. V tme som dobre videl (je výhoda byť polovičný upír), vlkolak-Remus sa ku mne blížil. Za ním bežal pes. Otočil som sa ku nim celým telom a cúval som. Keď som narazil o strom, tak som sa pozrel na Mel. Pozerala sa na mňa. Ohol som hlavu s parožím a rozbehol som sa smerom ku vlkolakovi-Remusovi. Ak sa mi podarí to, čo chcem urobiť, tak dúfam, že nedostane otras mozgu.
Au, moja pravá ruka, respektíve noha-škrabol ma! Ale podarilo sa! Preletel asi 15 metrov od nás.
Au, to fakt bolí! Chcel som vykríknuť, ale vyšlo z toho iba ručanie skoro obyčajného jeleňa.
Mel pomaly kráčala mojím smerom. Nie, to nesmie! Cúval som a na zranenú nohu-ruku som kríval.
Nakoniec som zastal pri strome. Otočil som sa vľavo-jazero, potom vpravo-les. Rozhodol som sa, že si tú nohu-ruku vyčitím. A môžem sa aj vykúpať. Niečo ako 2 v 1.
Hm...trošku studená, ale to je dobre. Ponoril som sa pod hladinu a tam som sa premenil na seba v ľudskej podobe. Alebo, dnes ani nie veľmi ľudskej. Plával som dosť rýchlo, poom som z vody vyskočil (samozrejme tak, aby si ma nevšimla) do koruny stromu. Odtial som ju pozoroval, že čo urobí. Stále sa prechádzala okolo jazera. Mám 2 možnosti:
1. počkám až odíde,
2. budem sa musieť snažiť prekĺznuť popri nej, aby som sa dostal späť do lesa.
Jej riešenie bolo: odišla. Konečne! Tak som skočil dolu a rýchlo sa ponáhľal ku psovi-Siriusovi a vlkolakovi-Remusovi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Tento blog nebol vytvorený za účelom zisku. Všetky postavy, miesta,... patria J.K. Rowlingovej. Okrem mnou vytvorených postáv a udalostí.
°Alex

--------------------------------------------------------------------------------
Thanks for the visit, come again :).