Stories I&Blog Extra HP Gallery SB

~~~





Na tomto blogu už nie som aktívna (ako ste si mohli všimnúť a ospravedlňujem sa),
ale môžete ma násť na fanfiction.net.
Keď sa mi podarí niečo napísať, tak to zverejňujem tam.





~~~

23. O Mel sa stará James?

31. března 2011 v 19:25 | °Alex |  *Očami Jamesa Pottera*
***Mel***
Prešiel asi týždeň. Prešli aj Jamesove narodeniny (bujará oslava v klubovni, ako inak). Prišiel bláznivý apríl (pozn. Duben, asi) s bláznivým počasím. Dnes je už konečne 3. a máme tréning.
To, čo sa stalo v ten večer, keď sme sa bozkávali ostáva v tajnosti a chodíme spolu tajne. Neviem, čo by sa stalo keby to každý vedel. Vie to iba Sirius a Remus. Na Petra sa už nikto nespoliaha. James niečo tuší.

Práve sme sa prezliekali. Ešte šťastie, že existuje kapitánska miestnosť. Inak by som od Jamesa neodtrhla pohľad. Metlobal proste robí divy!
"Mel, choď sa prosím pozrieť, čo robí, inak tu budeme do polnoci a trénovať začneme o pol jednej ráno." ozvala sa Bella.
"Fajn." zamrmlala som a prešla som ku dverám do kapitánskej miestnosti. James mi stál chrbtom, na stoličke vysela horná časť metlobalového hábitu. V ruke držal časopis a niečo v ňom čítal.
Je tak úžasný... A tie ramená... panejane, veď sa zblázdnim! Už nech na to nepomyslím! Musela som potiasť hlavou, aby som odohnala vášnivé myšlienky a zakašľala som. James sa ľakom otočil.
"Ahoj, čo ty tu? Niečo sa stalo?" spýtal sa a podišiel ku mne.
"Nie, len ostatní čakajú." snažila som sa rozpávať čo najnormálnejšie.
"Aha..., čítaj!" strčil mi do ruky časopis Rokfort a začala som čítať dvojstránku o metlobalovej súťaži, čo sa blíži. Bude už o 2 mesiace a pol. 15. 6.,... no, aspoň približne polovica.
"A?" spýtala som sa. "Jáj, máš predsúťažový stres, lebo sa bojíš, že nevyhraješ."
"Nie, len... ok, fajn. Priznávam! Len si prosím ťa nerob srandu, že aj James Potter sa niečoho bojí!" už bol oblečený, akurát, že sa babral so zaväzovaním hornej šnúrky na habite. Prišla som k nemu, aby som mu pomohla.
"Neboj sa, neopovážila by som sa." zasmiala som sa. Dvere sa otvorili a vošla Bella.
"Oh, prepáčte. Len som sa prišla spýtať, či máme čakať, alebo máme ísť na ihrisko a tam čakať?"
***James***
Tréning prebiehal v poriadku.
"Hej, James!" kričal niekto. Otočil som sa ku tribúne. Sirius ma k sebe volal, tak som letel k nemu.
"Vieš, že sa Emily začína baviť s Remusom viac než je potrebné. Dnes majú rande. Chcel som, aby si to vedel." povedal mi nadšene.
"Wow to je..."
"ÁÁÁ, pomóóóc!" ozval sa krik. Ja mám snáď na to šťastie!
"Čo sa deje?" spýtal som sa, no odpoveď som dostal ako z neba. Mel ležala na tráve a hneď mi bolo jasné - niečo sa stalo!
"Čo sa ti stalo?" hneď ako som k nej priletel, tak som k nej bežal a objal ju a jemne posadil.
"Mám asi niečo s nohou." zašepkala Mel.
"Čo sa stalo?" pribehla Evansová.
"Mám niečo s nohou, to je všetko."
"To je všetko? Prosím ťa. Spadla si z... dosť veľkej výšky nato, aby to mohlo byť všetko! Poď odvediem ťa do nemocničného krídla." pomohol som jej vstať a ona sa o mňa oprela.
"Ale..." múdra Evansová,... hm... zase na niečo prišla!
"Som kapitán družstva. Čia je to asi vina?" spýtal som sa jej. "To je rovnaké ako keď nejaká profesorka alebo profesor nedajú pozor na svojich žiakov a im sa niečo stane. Kto je zato zodpovedný. Nie je to len šaškovanie a frajerenie ako si ty myslíš!" povedal som rázne a už sme boli na pol ceste do núdzovej miestnosti a Evansová nech si tam tvrdne ako vajce natvrdo.
"Ale, my nejdeme do nemocničného krídla." zašepkala už pri stene.
"Ja viem."
Posadil som ju na posteľ, ktorá tam bola.
"Počkaj tu, ani sa nepohni!" prikázal som jej a išiel som hľadať v tých policiach nejaký liek. Stále sa tu nejaký našiel a vždy bol extra účinný, no i extra nechutný. Nakoniec som zastal a obrátil som sa na Mel.
"Ako ťa tá noha bolí?" spýtal som sa.
"Ja neviem. Akoby,... som mala vyvrtnutý členok s rozdrvenou kosťou." šepkala.
"Hm... Tak fajn!" nakoniec som vybral kosťorast.
"Odporná vec, no účinná - hovorím zo svojich skúseností." povedal som jej a nalial som jej do pohára trochu tej žbrndy. Pomaly si odpila.
"Tak čo?" spýtal som sa s obavami. Čakal som, že to vypľuje ako ja.
"Je to odporné, no... snáď to prežijem. Nazdravie!" symbolicky zdvihla pohár a dopila zvyšok.
"Tak, a teraz si potrebuješ oddýchnuť. Bezsenný elixír." podal som jej druhý pohár s fialovou tekutinou. Chutila ako levanduľa zmiešaná s hubami. Proste fuj, ale účinné fuj. Pomaly to vypila a hneď klesla na vankúš.
***Mel***
Zobudila som sa v núdzovej miestnosti. Cvíľu som nechápala, prečo som tu, no potom mi to docvaklo. Mala som úraz a hneď pri tej spomienke ma rozbolel členok. Pomaly som sa posadila a porozhliadla som sa okolo seba. Všetko vyzeralo ako v ten deň, keď ma tu James doslova odniesol.
"Ahoj!" dvere sa otvorili a vošiel James. "Ako ti je?" spýtal sa starostlivo a posadil sa vedľa mňa na posteľ.
"Už lepšie. Ako dlho tu som?" spýtala som sa.
"Iba dva dni. Čakal som, že tu budeš dlhšie, no vyzerá to tak, že ťa našťastie pustím už teraz." len čo dopovedal na konci postele sa objavila moja školská uniforma.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Tento blog nebol vytvorený za účelom zisku. Všetky postavy, miesta,... patria J.K. Rowlingovej. Okrem mnou vytvorených postáv a udalostí.
°Alex

--------------------------------------------------------------------------------
Thanks for the visit, come again :).