Stories I&Blog Extra HP Gallery SB

~~~




Na tomto blogu už nie som aktívna (ako ste si mohli všimnúť a ospravedlňujem sa),
ale môžete ma násť na fanfiction.net.
Keď sa mi podarí niečo napísať, tak to zverejňujem tam.
~
I'm sorry but I'm no longer active on this blog.
You can find my new stories in English here: fanfiction.net.



~~~

28th Chapter – Long Night

7. prosince 2013 v 18:50 | °Alex |  *You Just Walked Into My Life*
Až dnes ma konečne nakopla múza a pokračovala som v YWIL, čomu sa nesmierne teším. Blíži sa nám to ku koncu :P. Ale zatiaľ pomaličky :).
V tejto kapitole pokračujeme v spomienke, po nej sa k nim pripojí skutočný Tom Riddle a začnú ju rozoberať. Potom nastane Tomione chvíľa, v ktorej povie Tom Hermione niečo, čo v živote nikdy nepovedal nikomu ;).


Začul za sebou pohyb, Riddle vstal zo stoličky a ruky si založil za chrbát.
"Ponáhľaj sa, Tom," upozornil ho Slughorn. "Nechceš predsa, aby ťa prichytili po večierke, teba prefekta..."



"Pán profesor, chcel som sa vás na niečo opýtať."
"Len sa spytuj, chlapče, len sa spytuj."
"Pane,rád by som vedel, čo viete o... o horcruxoch."
Slughornov výraz sa okamžite zmenil, nebol taký prívetivý, bol plný obáv.
"Projekt na obranu proti čiernej mágii, však?"
Na Slughornovi bolo vidno, že nejde o projekt.
"Ani nie, pane. Natrafil som na ten termín pri čítaní a celkom som mu nerozumel," povedal ticho Riddle.
"No... teda... ťažko by si na Rokforte našiel knihu, ktorá by uvádzala nejaké podrobnosti o horcruxoch, Tom. Je to veľmi čierna mágia, naozaj veľmi čierna."
"Ale vy zrejme o nich viete všetko, však, pán profesor? Čarodejník ako vy... prepáčte... ak mi to nemôžete povedať, samozrejme... len som si bol istý, že ak to niekto vie, ste to vy... Tak som sa rozhodol, že sa spýtam..."
Vravel to váhavo, nenútene, opatrne lichotil, nič prehnané. Okrem Slughorna mu nikto v miestnosti nenaletel. Pre Hermionu, Harryho a Dumbledora bolo jasné, že tú informáciu naozaj veľmi chce.
"Takže," začal Slughorn a nervózne hľadel na Riddla, akoby očakával každú jeho reakciu a chcel ju vidieť. "Pravdaže, neuškodí, keď ti to tak zhruba načrtnem. Horcrux je slovo, ktoré sa používa na označenie predmetu, do ktorého si človek skryje časť duše."
"Celkom nerozumiem, čo to znamená."
Riddle si starostlivo ovládal hlas, ale bolo trochu cítiť jeho vzrušenie a nedočkavosť.
"No, človek si rozdelí dušu a jej časť ukryje do predmetu mimo tela. Potom, aj keď niekto napadne alebo zničí jeho telo, nemôže fyzicky zomrieť, lebo časť jeho duše zostáva pripútaná k zemi a nepoškodená. Lenže existencia v takej forme..."
Slughornovi ovisla tvár a tváril sa smutne.
"Málokto by to chcel, Tom. Smrť by bola lepšia."
Hermiona podišla bližšie, aby videla Tomovi do tváre. Jeho oči žiarili túžbou po väčších podrobnostiach.
Takýto skutočne bol? spýtala sa samej seba Hermiona.
"Ako si človek rozdelí dušu?"
Slughorn sa už zjavne cítil nepríjemne. Harry si všimol, že sa mu jemne leskne čelo vo svetle plynových lámp a ohňa z kozuba.
"Musíš chápať, že duša musí zostať nedotknutá a celá. Jej rozdelenie je násilný čin, je to proti prírode."
"Ale ako sa to robí?"
Hermiona musela trochu obdivovať jeho odvahu sa ho aj najďalej spytovať také veci.
"Spáchaním nejakého zločinu - najväčšieho zločinu. Vraždou. Keď niekto vraždí, jeho duša sa pritom trhá. Čarodejník, ktorý má v úmysle vytvoriť horcrux, využije toto poškodenie vo svoj prospech. Odtrhnutú časť vsadí..."
"Vsadí? Ale ako?"
"Je na to nejaké zaklínadlo, ale nepýtaj sa ma, neviem, aké!" vravel Slughorn a tváril sa bojazlivo a neisto. "Vyzerám, že by som sa o to pokúsil... vyzerám ako vrah?"
"Nie, pravdaže nie," rýchlo ho upokojoval Riddle. "Prepáčte, nechcel som vás uraziť."
"Nie, nie, nie som urazený," mrzuto ho ubezpečoval profesor. "Je to prirodzené, že si na takéto veci zvedavý... čarodejníkov istého formátu vždy táto stránka mágie priťahovala..."
"Áno, pane. Ale nechápem," hovoril Riddle, "len tak zo zvedavosti - môže sa duša rozštiepiť iba raz? Nebolo by lepšie, aby bol človek silnejší, rozdeliť dušu na viac kúskov? Napríklad sedem..."
"Pri Merlinovej brade, Tom!" vykríkol Slughorn. "Sedem? Nestačí ti pomyslenie na vraždu jedného človeka? A v každom prípade... už len rozpoliť dušu je zlé... ale roztrhať ju na sedem kusov?"
Slughorn sa tváril naozaj znepokojnene. Hľadel na Riddla, akoby ho videl jasne po prvý raz, Harry bol presvedčený, že ľutuje, že sa nechal do tohto rozhovoru zatiahnuť.
"Samozrejme," mrmlal, "toto všetko, čo sme hovorili, sú len hypotézy, však? Čisto akademické..."
"Samozrejme, pane," prikývol slabo Riddle a upokojujúco sa naňho usmial.
"Napriek tomu, Tom, mlč o tom, čo som ti povedal... Ľuďom by sa nepáčilo, že sme hovorili o horcruxoch. Vieš, na Rokforte je to zakázaná téma... zvlášť Dumbledore je na to prísny..."
"Nepoviem ani slovo, pane," sľúbil Riddle. Otočil sa a odchádzal. Harry si všimol jeho démonický výraz tváre.
"Ďakujem, Harry," zašepkal Dumbledore. "Pôjdeme..."
Všetci traja vyšli z mysľomisy. Harry a Hermiona vstali a Dumbledore si už sadal za svoj stôl.
"Zaujímavé," zašepkal a spojil končeky prstov.
Niekto zaklopal a Harry mal pocit, akoby všetko v miestnosti stíchlo. Tušil, kto to bol.
"Myslím, že by mohol ísť dnu," prehovoril Dumbledore.
Harry rázne vykročil k dverám a otvoril ich. Za nimi stál Riddle, ktorý vyzeral rovnako ako v spomienke, no Harry mal pocit, že predsa len vyzerá unavenejšie.
"Počul som, že si získal spomienku. Stretol som Slughorna, vyzeral zničene... čo si mu spravil?" spýtal sa zvedavo a zároveň pobavene.
"Nič vážne," odpovedal podráždene Harry a pustil Riddla dnu.
"Prečo si tu?" spýtal sa ho Harry okamžite, len čo zavrel dvere.
"Počul som, že si získal spomienku," zopakoval pokojne Riddle a nespustil oči z Harryho.
"Získal a práve sme z nej prišli," ozval sa Dumbledore a vstal zo svojho kresla.
Riddle sa zahľadel na Dumbledora, no potom mu do oka padla Hermiona. Nečakal ju tu. Ani nechcel, aby tú spomienku videla. Čo ho ale prekvapilo, nepozerala sa na neho nahnevane... skôr neisto.
"A?" opýtal sa Riddle Dumbledora a nadvihol obočie.
"A som rád, že si ich nevytvoril ty, hoci si to plánoval. Bohužiaľ, to isté o Voldemortovi povedať nemôžem."
"Už keď je reč o ňom," začal Riddle a pristúpil k Dumbledorovmu stolu, "opäť sa mi dostal do hlavy. Povedal mi, že ničím jeho horcruxy. Šálka a medailón sú vraj zničené."
Dumbledore prekvapene zdvihol obočie.
"To ale mení situáciu! Ak je aj medailón zničený, to znamená, že ten, ktorý som našiel, bol falošný," povedal si potichu Dumbledore a posadil sa.
Riddle nasledoval jeho príklad, pohodlne sa usadil na stoličke a prekrížil si nohy. Dumbledore vyčaril ešte jednu stoličku a Harry s Hermionou sa posadili.
"Vy ste našli nejaký medailón?" spýtal sa zaskočene Harry.
"Áno... práve som sa vrátil z jaskyne pri mori, bol v nádobe s jedom*... Tom tú jaskyňu určite dobre pozná," vysvetlil Dumbledore a pozrel sa spoza okuliarov na Toma, ktorý naňho mlčky a bez výrazu hľadel.
"To, že jeho horcruxy sa ničia samé je novinka. Osobne si myslím, že to komplikuje a aj zjednodušuje situáciu.
Šálka a medailón nie sú jediné predmety, ktoré sú zničené," povedal a vytiahol zo zásuvky Tomov prebodnutý denník a Marvolov prsteň.
Riddle sa zamračil a narovnal na stoličke. Mierne sa predklonil a zobral do rúk denník a obzrel si ho, dokonca aj prelistoval staré zlepené stránky, ktoré boli miestami od čierneho atramentu. Položil ho a potom zobral aj prsteň a so záujmom prezeral a pozrel sa aj na Dumbledorovu sčernetú ruku. Položil prsteň na stôl.
"Prečo ste si ho nasadili?" spýtal sa Riddle Dumbledora.
Dumbledore sklonil pohľad na prsteň.
"Zvedavosť je záludná vec."
"Fajn," povedal veľmi ticho a chladne. Končekmi prstov prešiel po denníku, ale potom sa stiahol a narovnal na stoličke.
Zavinil si to sám, pomyslel si.
"To nie je fajn! Tvoje druhé ja sa ma snažilo zabiť... a nielen mňa!" hovoril nahnevane Harry, ktorý si nevšímal prsteň, ale denník, "Tvoj bazilisk si behal po hrade a premieňal študentov s muklovským pôvodom na kameň! Medzi nimi aj Hermiona len tak mimochodom."
Riddlovými očami sa mihol záblesk hnevu a ľútosti. Všetci si ten lesk všimli. Tomov pohľad pomaly zamieril na Harryho.
"Ako mohol behať?" spýtal sa Riddle s chladným tónom.
Harry naňho civel. Nemal slov. Najprv sa dozvedel, že Riddle mal v pláne vytvoriť sedem horcruxov a teraz, keď mu povie, že jeho bazilisk skamenel Hermionu, tak sa ho spýta toto?
"Ty sa ma vážne pýtaš na toto? Nechápeš..."
"Nie! To ty nechápeš," vykríkol Riddle až Hermiona mierne nadskočila na stoličke. "Nechápeš, že ide po mne a aj po Hermione, ak..." zmĺkol, nadýchol sa a odvrátil od Harryho svoj pohľad, "ak sa ešte raz dozvie, že som s Hermionou, neviem, čo bude schopný spraviť. Prirodzene nechce, aby som ničil jeho horcruxy a ja nechcem skončiť môj vzťah s Hermionou, ale..."
"Ja ale nerozumiem jednej veci: ako ty ničíš jeho horcruxy?"
Riddle sa zahľadel na Harryho a potom na Dumbledora. Ten sa pousmial.
"Myslím, že to súvisí s jeho citmi," povedal pomaly Harrymu. "Voldemortovej duši sa to nepáči, nevie sa dobre brániť, a tak sa jeho kúsky rozpadávajú."
"Takže keby pokračovali vo svojom vzťahu, tak by sa nakoniec samotný Voldemort rozpadol? Zabili by sme ho - či presnejšie - oni by ho zabili?"
"Oni sú stále tu," precedil pomedzi zuby Riddle.
Hermiona sa pousmiala, ale potom jej úsmev zmizol z tváre a nastalo ticho.
Riddle si na jednu stranu myslel, že to bol celkom dobrý nápad, ale na druhú stranu si tým nebol istý a obával sa, čo by mohol Voldemort zase spraviť. Mohol by ho opäť "napadnúť" a vďaka nemu by niečo urobil jemu i Hermione a to rozhodne nechcel.
"Tak čo máme robiť?" spýtala sa Hermiona potichu. "Máme pokračovať v našom vzťahu, čo bude komplikované, alebo... urobíme niečo iné?"
Harry a Tom sa s očakávaním pozreli na Dumbledora, ale ten hľadel na Hermionu.
"Čo chcete vy, slečna Grangerová?"
"Chcem, aby bol Tom v poriadku," odpovedala okamžite.
Tom sklopil pohľad k zemi, prekvapený jej vetou. Chcela, aby bol v poriadku... nehľadela na seba, ale naňho. Opäť musel obdivovať jej láskavosť a tentoraz aj istú dávku obetavosti.
Lenže čo bude s ňou? O to sa nestará? pomyslel si Tom.
"A čo ty?" vypadlo z neho.
Harry sa na neho prekvapene pozrel. Dumbledore sa na Riddla pozrel so záujmom. Hermiona sa naňho pozerala prekvapene, ale aj s láskou a dojatím.
"Ja... neviem. Proste chcem, aby si..." prehltla, ťažko sa také veci vyslovovali pred ostatnými.
Ale zdalo sa, že Tom ju pochopil, pretože sa na ňu úprimne a jemne usmial. V očiach videla veselé iskry a jeho pohľad hovoril, že sa rozhodol.
Obrátil sa na Dumbledora a povedal: "Chcem stále pokračovať v tajnom vzťahu s Hermionou." Dumbledore sa na neho usmial a prikývol.
"Zase až taký tajný nie je," zašepkal Harry.
Všetci sa na neho prekvapene pozreli.
"Ľudia si určite šepkajú, že medzi vami niečo je. Zvlášť by som si dával pozor na Snapa a Malfoya. Musíte byť opatrní," odporúčal im Harry.
"Neboj sa, použijeme ochranu," vypadlo z neho a všetci sa na neho pozreli s prekvapením a Harry aj s nechuťou. Riddle na nich zmätene hľadel a potom dodal: "Oklumenciu."
"Uff..." vydýchol si Harry a Dumbledore sa na Harryho pobavene zahľadel.
Hermiona zružovela a chcela myslieť na niečo iné, a tak povedala: "Ale ja neviem oklumenciu. A prečo ju mám vlastne vedieť?"
"Keby sa cez mňa snažil dostať do tvojej hlavy, nebolo by to príjemné. A s učením oklumencie si nerob starosti, ja ťa ju budem učiť," ubezpečil ju Tom.
Hermiona prekvapene zažmurkala, opäť jej tvár nabrala tmavší odtieň, naklonila sa, aby lepšie videla na Toma cez Harryho.
"Vážne?"
"Áno," prikývol, akoby to bola samozrejmosť. Hermiona mu darovala vďačný pohľad. "Myslím si, že lepšieho učiteľa si ani nemôžeš priať," dodal a uškrnul sa.
Hermiona sa začervenala a narovnala sa na stoličke.
"Tom, slečna Grangerová, môžete ísť, ešte sa musím ešte porozprávať s Harrym," povedal Dumbledore.
Tom sa svižne postavil, chytil Hermionu za ruku a odišli z pracovne. Potichu za sebou zavrel dvere.
"Ďakujem za to, že si sa ponúkol, že ma budeš učiť," poďakovala sa potichu Hermiona. "Ale si si naozaj istý, že ma chceš učiť? Nebude to veľké riziko?" spýtala sa a jej strach sa nedal nevšimnúť.
Podišiel blízko k nej, hánkami ju pohladkal po tvári a objal ju okolo ramien a pritisol k sebe. Ona ho pevne objala okolo štíhleho drieku a hlavu si položila na miesto, kde sa stretával jeho krk a plece. Cítila, ako ju pobozkal do vlasov a krátko si povzdychol.
"Bude, tým som si istý, ale urobím všetko pre to, aby si bola v bezpečí a chránená. A ver mi, chcem ťa ochrániť," zašepkal jej do vlasov.
Hermiona sa šťastne usmiala. Nepochybovala, že ju dokáže ochrániť; bol silný a zdatný v mágii a ani fyzicky nevyzeral slabo.
"Ja viem," zašepkala tiež a zdvihla hlavu, aby mu videla do jeho tmavých, prenikavých očí.
Dlaňami prešla cez ramená a prstami ho pohladkala po lícnych kostiach.
"Vyzeráš trochu unavene," poznamenala.
"Je..." Tom sa cez jej rameno pozrel na hodinky, "jedna hodina ráno. Už toľko?" povedal si sám pre seba, objal jej pás a pozrel sa na Hermionu, ktorá sa usmiala, trochu zahanbene sa pozrela na jeho kravatu a položila ruky na jeho hruď.
"Jasné, zabudla som, ako čas letí."
Chytil jej tvár do dlaní a palcom pohladkal jej tvár.
"To je v poriadku," zašepkal láskyplným hlasom a následne si povzdychol, nebol to ale veselý povzdych.
Hermiona sa mu zvedavo zahľadela do očí a čakala, čo povie. Jeho výraz bol nesmelý, trochu zahanbený a jeho dych bol zrýchlený. Niečo jej chcel povedať, ale nevedel ako.
"Ja... nikdy som to nepovedal nahlas a... nie je to až také ľahké, ale verím a viem, že je to pravda, lebo to tak cítim," vravel nervózne a preskakoval pohľadom z jej očí na neurčité miesto na jej hrudi, ktorá sa ho momentálne jemne dotýkala a zrazu si uvedomil, ako blízko neho je a zalialo ho teplo.
Hermiona sa začervenala a fascinovane sa pozrela na jeho ružové líca, potom svoj pohľad namierila opäť na jeho oči a cítila, ako sa jej rozbúchalo srdce a zrýchlil dych. Uvedomila si aj, že pod jej prstami a jeho svetrom bez rukávov cítila tlkot jeho srdca.
"Milujem ťa," povedal jej do očí.
Hermiona sa tvárila prekvapene i dojato. Mal pravdu, nikdy jej to nahlas nepovedal. Podľa jeho činov vedela, že ju má skutočne rád a teraz jej to iba potvrdil.
Láskyplne sa usmiala a tuho objala okolo krku.
"Aj ja teba," zašepkala mu do ucha.
Trochu sa odtiahla, ale stále sa ho držala. Uštedrila mu jemný bozk na pery, ktorý on ho rázom zmenil na vášnivý, keď sa s radosťou vpil do jej pier.
Tom si Hermione pery a celú jej prítomnosť nemohol dlho vychutnať, pretože odo dverí sa ozvalo zakašľanie, obaja sa zľakli a odtrhli sa od seba. Vo dverách stál Harry, ktorý si ich premeriaval jednak rozpačito, a jednak nervózne. Zatvoril za sebou dvere a trochu sa zamračil.
"Myslel som si, že už ste dávno v klubovniach," poznamenal.
Hermiona sa začervenala a Riddle sa šibalsky uškrnul.
"Si smutný alebo závidíš, že nemôžeš robiť tiež niečo také s Weasleyovou?"
Tento krát sa začervenal Harry a Hermiona jemne a hravo štuchla Riddla do boku.
Harry sa s výrazom, ktorý hovoril "ja tomuto nerozumiem,", obrátil na Hermionu.
"Musela si si vybrať Slizolinčana, však?"
"Ja som si ho nevybrala," ohradila sa Hermiona, "to sa stalo akosi samo," dodala váhavo.
Riddle sa usmial, no následne zvážnel.
"Čo ti vravel Dumbledore?" spýtal sa priamo k veci.

*Dumbledore bol v tej jaskyni sa iba pozrieť, či je tam horcrux a uvidel v tej nádobe s jedom, že tam leží medajlón. Samozrejme, nevypil ho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lisa Lisa | Web | 16. prosince 2013 v 15:03 | Reagovat

Je to divné, ale už dlho som tu nebola. Nie žeby som sa ulievala a tak, ale bola som dočasne indisponovaná. Píšem to len preto, aby sin si o mne niečo nezačala myslieť.

Kapitola bola super. Tá spomienka bola podobná ako v knihe, ale aj tak odlišná. Bolo vidieť námahu, čo si do tejto kapitoly dala. Mala som chuť vraždiť a zároveň skákať na stoličke.
Keď Tom vyznal Mie lásku bolo to také krásne a milé, ale zároveň aj hnusné. Veď som tu ešte ja!!!! :-D  :D  

A Tomove sarkastické odpovede boli úžasné. Stáli za to :-D A keď Mia povedala Chcem aby bol Tom v poriadku tak ma to dojalo. ;-) Nepochopila som prečo je Tom prekvapený. Veď aj ja chcem aby bol Tom v poriadku :-D
A tá veta, že zvedavosť je záludná vec... Tak to ma dostalo! :-) Ja mám v rubrike nápisané, že MOJA ZVEDAVOSŤ...

A prišlo mi ľúto ako Tom zareagoval na Dumbledorové vyhlásenie... O_O Takže to zhrniem... Veľmi sa teším na ďalšiu kapitolu...
PS: Sorry za gram. chyby :-D

2 °Alex °Alex | Web | 16. prosince 2013 v 15:44 | Reagovat

[1]: Ďakujem veľmi pekne za nádherný komentár :), strašne si ma potešila :). Som rada, že po dlhom čase sa konečne na blogu niekto ozval :D.
Aké vyhlásenie máš na mysli? :)

3 Rogue Rogue | Web | 18. prosince 2013 v 22:51 | Reagovat

Nemyslela jsem, že se kdy dočtu toho, že by z úst Toma Raddla vyšlo slovo "miluju tě", ale vlastně se to četlo dobře, kolikrát jsem přemýšlela, kdyby se nevydal tou cestou, co si nakonec zvolil, jaký by byl - mladý, okouzlující inteligentní muž, co by si našel ženu, měl spokojenou rodinu, práci...? Kdo ví.

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Tento blog nebol vytvorený za účelom zisku. Všetky postavy, miesta,... patria J.K. Rowlingovej. Okrem mnou vytvorených postáv a udalostí.
°Alex

--------------------------------------------------------------------------------
Thanks for the visit, come again :).