Stories I&Blog Extra HP Gallery SB

~~~




Na tomto blogu už nie som aktívna (ako ste si mohli všimnúť a ospravedlňujem sa),
ale môžete ma násť na fanfiction.net.
Keď sa mi podarí niečo napísať, tak to zverejňujem tam.
~
I'm sorry but I'm no longer active on this blog.
You can find my new stories in English here: fanfiction.net.



~~~

29th Chapter – Lessons, Brakeups and Malfoy

25. ledna 2014 v 16:50 | °Alex |  *You Just Walked Into My Life*

Konečne sa dozviete, čo povedal Dumbledore Harrymu, do Harryho plánu budú zahrnutí, samozrejme, Tom s Hermionou. Na scénu príde aj Tajomná komnata a súčasť plánu.

PS: dostala som úžasný nápad na záver poviedky, že sa neviem dočkať, kedy to napíšem :D. Znie to skoro až morbídne, že sa teším, kedy to dopíšem? :D Asi hej... ospravedlňujem sa :D.

"Ja som si ho nevybrala," ohradila sa Hermiona, "to sa stalo akosi samo."
Riddle sa usmial, no následne zvážnel.
"Čo ti vravel Dumbledore?" spýtal sa priamo k veci.

"Asi by sme mali ísť niekde inde," navrhol Harry.
Všetci traja sa teda vybrali do prvej a prázdnej učebne. Harry za sebou zavrel dvere, Riddle si sadol za učiteľský stôl, Hermiona sa naňho pobavene pozrela a sadla si oproti na lavicu. Harry k nim podišiel a nervózne si založil ruky na hrudi.
"Aj tak nemáme s Voldemortom na výber, jeden z nás musí zomrieť. A ja budem rád, ak to bude Voldemort," povedal ticho.
"Nemáte na výber?" spýtal sa zmätene Tom a oprel sa lakťami o stôl.
"Existuje proroctvo, ktoré vraví, že "ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive". To znamená, že jeden z nás musí zabiť toho druhého. Voldemort si to zobral k srdcu a je odhodlaný ma zničiť a ja do toho idem dobrovoľne."
Hermiona sa na Harryho prekvapene i zhrozene pozrela.
"Dobrovoľne? Takže... naozaj ho chceš zabiť?"
Harry prikývol.
"A potrebujem aj vašu pomoc, s ktorou ste už v podstate začali."
"Takže my máme urobiť špinavú prácu a ty si ho proste," Riddle luskol prstami, "zabiješ."
"Nie je to len tak niekoho zabiť," ohradil sa Harry a Riddle prevrátil oči.
"Už si to raz urobil tak kde je teraz problém?"
Harry sa naňho nechápavo pozrel.
"Zničil si denník, či nie?" Harry prikývol. "To znamená, že si ho už raz zabil... teda jednu časť z neho. Ale ten denník bol živý, bola tam jeho duša a keď si ten denník zničil, tak si ho vlastne zabil," vysvetlil Riddle.
Harry sa trochu rozpačito pozrel na zem.
"No áno," priznal.
"Nemusíš sa pozerať na zem, v skutočnosti môžeš byť hrdý," Hermiona a Harry sa na neho prekvapene pozreli, "to je to, čo si chcel... Zabiť ho."
Harryho pohľad trochu zmäkol a objavila sa v ňom zvedavosť i podozrievavosť.
"Ale aj ty chceš, aby bol mŕtvy, že?" spýtal sa.
Riddle si zakryl dlaňou ústa a zívol. Nakoniec prikývol a vstal, Hermiona a Harry ho sledovali.
"Mali by sme ísť spať," prehovoril vecne, akoby tým končil debatu o zničení Voldemorta.

A tak sa Hermione začali lekcie oklumencie. Riddlovi sa podarilo od Zabiniho získať podrobnosti o Malfoyových návštevách Núdzovej miestnosti a podľa nich ju Malfoy navštevoval každú noc. Toma neskutočne zaujímalo, čo tam robí, ale musel sa sústrediť na hodiny oklumencie. Problém bolo miesto, kde by sa mali konať. Napadli ich nepoužívané učebne a dokonca aj Zakázaný les, ale obe miesta nepripadali v úvahu.
Stála v knižnici pri regáli a zrazu zacítila Tomovu kolínsku. Pousmiala sa. Pozrela sa do jeho tmavých očí, ktoré na ňu vážne hľadeli.
"Napadlo ma ešte jedno miesto," povedal potichu.
Spýtavo sa na neho pozrela a on pristúpil bližšie. Poobzeral sa okolo nich, či ich nikto nepočúva a trochu sa k nej naklonil.
"Tajomná komnata," zašepkal.
Hermiona trochu neochotne súhlasila. Nikdy na tom mieste nebola, ale bolo jej jasné, že to nie je lákavé. Popravde, nechcela tam ísť. Mohla by vidieť mŕtveho baziliska a podľa nej je aj ako mŕtvy dosť hrôzostrašný.
Tom jej ukázal iný vchod do komnaty. Bol v žalároch, museli prejsť bludiskom temných chodieb, Hermionu trochu prekvapilo, ako si tú cestu môže tak pamätať, ale predpokladala, že ju využil mnohokrát. Vchod bol za slizom potretou stenou, ktorá sa nijak nelíšila od iných. Keď si všimla na jednom kameni nenápadne vyrytého hada, tak svoj názor prehodnotila.
Tom zašepkal niečo v parselčine, Hermione prebehol mráz po chrbte. Musela sa priznať, že jeho hlboký i hladký hlas tomu jazyku dodával akúsi vznešenosť a jej sa to páčilo. Dokonca si krátko pomyslela, že ju to priťahuje. Pred tým jej to naháňalo hrôzu... zvláštne... ako sa jej pocity zmenili.
Za stenou nevidela nič, Tom rozsvietil prútik a zbadala schody, ktoré viedli hlbšie do útrob zeme. Po niekoľkých minútach prišli na koniec dlhého schodiska. Tom opäť zašepkal stene niečo po parselsky a počula cvakot zámky vo dverách. Otvoril ich a vošli do pochmúrnej, vlhkej a obrovskej komnaty.
Zatiaľ čo sa Hermiona obzerala okolo seba, Tom sa pomaly nadýchol a potom vydýchol. Toto miesto bolo stále nabité mágiou, zdalo sa, že ožila, keď do nej vstúpil. Cítil, ako sa prebúdza a nemohol si pomôcť, no ten pocit sa mu páčil.
Spokojne sa obzrel a zbadal pri soche Salazara Slizolina ležať už skoro rozložené telo baziliska. Ešte niektoré kosti boli potiahnuté mäsom a na Tomovo prekvapenie nesmrdelo. Asi sa mágia tejto komnaty postarala aj o ventiláciu, čo bolo dosť prekvapujúce.
Tomov spokojný výraz stvrdol. Hermiona sa na neho znepokojene pozrela. Vyzeral nahnevane i sklamane a smutne.
"Tom?" oslovila ho nesmelo a podišla k nemu.
"Takže to, čo som sa dozvedel od Myrtly je naozaj pravda. Zabil ho... Ako dvanásťročný chlapec mohol zabiť baziliska?" spýtal sa ticho a pomalými krokmi vykročil k jeho telu.
"Harry vraví, že mal šťastie," odpovedala opatrne. Nevedela, čo mu môže a nemôže povedať.
"Samozrejme..."
Nastalo ticho. Tom stál pri tele baziliska otočený k Hermione chrbtom. Keď Hermiona nabrala odvahu, tak prišla ku Tomovi, jemne ho chytila za plece a on sa k nej otočil. V očiach mal nečitateľný výraz.
"Nemal by som sa nad tým trápiť," povedal zrazu. "Ty si bola medzi skamenenými a ja by som nemal byť nahnevaný, že ho Harry zabil. Ak by to neurobil, neožila by si."
Hermiona sa smutne usmiala.
"Keď už sme tu pred sochou tvojho predka," začala Hermiona a pozrela sa hore na vážnu ostrú Slizolinovu tvár. Riddle sa pousmial, "naozaj ťa netrápi to, že som humusáčka?" spýtala sa a pozrela sa na neho.
"Nenazývaj sa tak," povedal a slabo sa zamračil.
"Ale ja som humusáčka a ani mi to neprekáža. Otázka je, či to prekáža tebe."
Tomovo zamračenie sa prehĺbilo, opatrne zdvihol ruku a strčil jej niekoľko prameňov kučeravých vlasov za ucho. Následne ju pohladkal po tvári.
"Nie. Keď som sa prvýkrát dozvedel, že si... humusáčka, tak som bol prekvapený. Potom som zistil, že si iná ako som očakával. Takže som sa rozhodol, že to budem akceptovať a ignorovať. Nebolo to ľahké a trvalo mi to istý čas. Dalo by sa povedať, že ma to iritovalo. Cez Vianoce som ale zistil, že aj tvoji rodičia sú iní. Takých muklov ako sú oni som nestretol," povedal so zamysleným hlasom a zahľadel sa do prázdna.
Hermiona vedela, na čo myslí. Určite myslel na tých muklov, ktorí ho vychovávali v sirotinci. Nevedela si ale predstaviť, ako sa k nemu správali a radšej ani nechcela.
"Takže," povzdychol si, "si mi vlastne otvorila oči. Na druhú stranu, nezačnem tak ľahko akceptovať všetkých muklov a ľudí s muklovským pôvodom," pozrel sa na ňu trochu smutne, ale ona vyzerala, že nič iné ani nečakala.
"A čo ty?" spýtal sa jej zrazu.
Hermiona sa na neho nechápavo pozrela. Nevedela, na čo mieri.
"Moje druhé ja zabilo Harryho rodičov, zabilo mnoho ľudí. Ja som zabil svojho strýka, otca aj starých rodičov, bazilisk na môj príkaz zabil Myrtlu a ty stále stojíš pri mne. Necítiš ku mne nenávisť?" spýtal sa jej so zvedavým leskom v očiach, tváril sa vážne.
Hermiona si krátko povzdychla.
"Zozačiatku som skôr prechovávala strach s hnevom, ktorý som sa snažila skrývať. Hnevala som sa, že tvoje druhé ja narobilo toľko zlého. Vtedy som ale nevedela, čo všetko si porobil aj ty - okrem Myrtly. Na druhú stranu - čím viac sa Harry o tebe dozvedal, tým viac som vedela, prečo si robil zlé veci a prečo ich robí aj Voldemort. V tom sirotinci," Tom sa mierne striasol a uhol pohľadom, "ťa naučili rozprávať, čítať a písať, ale nenaučili ťa milovať. Neviem ale prečo to neurobili. Veď mohli... mali by deti učiť..." Hermiona bola teraz zmätená, smutná aj nahnevaná.
"Nebola chyba iba v nich. Bola chyba aj mojich milovaných rodičoch," precedil pomedzi zuby.
Hermione sa tlačili slzy do očí. Nevedela si ani predstaviť, aké to musí byť. Bolo jej z toho nanič. Podišla k nemu a jemne ho objala okolo pása a položila hlavu na jeho hruď. Prekvapivo, neopätoval jej objatie. Mala tušenie, že je to kvôli oklumencii, musel si vybudovať múry.
Chytil ju za ramená a jemne odtiahol.
"Tak!" povedal rázne Tom. "Mali by sme sa dať do oklumencie, čo povieš?" spýtal sa s veselším tónom a známym slizolinským leskom v očiach.
Hermiona prikývla a hneď za napla kvôli nepríjemnému pocitu. Bol v jej hlave. Prenikol do jej hlavy cez jej oči tak rýchlo ako ani nečakala. Riddle akoby listoval v jej pamäti ako v knihe. Pred jej očami videla spomienku.
"Tak čo, slečna Bifľoška?" smiali sa jej spolužiaci, ako prechádzala chodbou školy.
Sklonila hlavu, ale kráčala ďalej už so slzami v očiach.
Spomienka sa zmenila, zastavil sa pri ďalšej.
"Hermiona, z kade máš to lízatko?" spýtala sa Hermionina mama malej Hermiony, ktorá sedela so sklonenou hlavou za kuchynským stolom.
"Jenny mi ho dala. Videla ma plakať na záchode, tak si myslela, že ma to poteší," zašepkala Hermiona.
"Vieš dobre, že kazia zuby!" napomenula ju jej mama.
"Ale veď som ho ani nerozbalila," bránila sa Hermiona.
"To je tvoje šťastie."
Spomienka sa opäť zmenila.
Kráčala v zástupe cez Veľkú sieň ku profesorke McGonagallovej. Cítila sa nervózne i šťastne.
Tento krát sa spomienka zmenila rýchlo. Tom chcel vidieť ešte jednu vec.
Videla ho vojsť hneď za Dumbledorom. Cítila, ako jej mráz prechádzal po chrbte, no vzchopila sa. Bol to predsa len ten najkrajší chlapec v jej veku, akého kedy videla, nič extra, aspoň to si pomyslela pred tým, ako Harry oznámil, že je Voldemort. Bolo to neuveriteľné... teda, skoro. Mal kamennú tvár a chladné tmavé oči. I tak na ňom bolo čosi, čo nútilo Hermionu o ňom premýšľať.
Krátko sa na ňu pozrel a mala pocit, že celý svet sa obrátil hore nohami. Cítila sa akoby bola jediná v miestnosti, odmietala počuť hlasy naokolo. Jeho oči sa síce iba na krátku dobu do nej zapichli, ale i tak to malo svoj efekt.
Hermiona cítila, ako z nej vyšiel. Opäť hľadela do jeho tmavých očí, ktoré v sebe teraz skrývali mnohé pocity.
"Takže sme na tom v podstate rovnako," zašepkal.
Sklonil sa k nej, Hermiona pomaly zatvorila oči a pocítila jeho pery na svojom čele v upokojujúcom geste.


Keď sa vyčerpaná Hermiona vrátila aj s bolesťou hlavy do klubovne, čakala, že bude prázdna. Pri kozube sedel Harry s Ginny, zase. Prekvapene zdvihla obočie a pripojila sa k nim. Sadla si do kresla a obaja sa na ňu zvedavo pozreli.
"Aká bola lekcia s Riddlom?" spýtala sa Ginny ustarostene.
Hermiona sa na ňu prekvapene pozrela, ale potom sa upokojila, pretože si mohla byť istá, že jej Harry všetko povedal.
"Bolí ma hlava, je naozaj ťažké ho mať v hlave. Teraz tomu úplne rozumiem," povedala Harrymu.
Harry súcitne prikývol, no potom povedal: "Stavím sa ale, že Voldemort dokáže byť horší ako Tom."
"Áno... Tom sa proste pozeral, ale i tak to nebol pekný pocit."
"Aké spomienky to boli?" opýtala sa zvedavo Ginny. "Teda, ak sa môžem spýtať."
"Z môjho detstva, z prvého ročníka tu na Rokforte, moment, keď som ho prvýkrát stretla..." Hermiona sa pousmiala a zahľadela do prázdna, "kto by bol povedal, že to takto skončí. Vtedy sme si všetci mysleli, že nás zakľaje, ako náhle povieme niečo zlé. Taktiež ten moment bol dôležitý aj pre Rona," povzdychla si, "vtedy sa začali neznášať."
Nehovorilo sa jej o tom ľahko. Nevedela, ako dlho vydrží to, že Ron nemá Riddla rád. Dalo sa to ale pochopiť, pretože Riddlov horcrux posadol Ginny v jej prvom ročníku a skutočný Riddle Rona často provokoval svojimi poznámkami. Škoda, že ju to nenapadlo skôr - mohla sa s Tomom trochu porozprávať o Ronovi.
"Kedy budete zase cvičiť?" spýtal sa Harry, ktorý chcel zmeniť tému.
"V piatok v noci."
"To je už za dva dni," poznamenal.
"Chce, aby som oklumenciu vedela čo najrýchlejšie. Zatiaľ sa mi veľmi nedarí, je to ťažké," povedala.
Opäť nastalo ticho a Hermiona uvažovala, či im povie, že Tom použil iný vchod do Tajomnej komnaty. Ginny a Harrymu mohla veriť, nepovedali by to nikomu, ale i tak sa jej to zdalo ako niečo nepodstatné. Nakoniec si nemohla pomôcť a povedala im o inom vstupe.
"Čo? Ďalší vchod?" čudoval sa Harry.
"Rozdiel medzi týmto a tým, ktorým si išiel ty s Ronom a Lockhartom, je, že tento je zrejme určený len pre človeka. Schodisko bolo celkom úzke a aj strop bol nízky, bazilisk by sa cez to schodisko neprepchal."
"Je to takmer škoda..." prehovorila Ginny. Harry a Hermiona sa na ňu nechápavo pozreli. "Rada by som videla Riddla, ako letí dolu tým potrubím až by pristál na kôpke niečoho hnusného."
Harry sa okamžite rozosmial, nasledovala Ginny a Hermiona sa musela dlhšie premáhať, aby sa aspoň usmiala.
Zívla a uvedomila si, že je naozaj unavená. Rozlúčila sa s Harrym a Ginny a išla spať. Obaja sledovali jej kroky, až pokým za sebou nezavrela dvere do spálne.
"Myslíš si, že jej tie hodiny pomôžu?" spýtala sa Harryho Ginny nervóznym hlasom.
"Asi áno. Myslím si, že Riddle je určite lepší učiteľ ako Snape," pousmial sa, "no i tak mu neverím na sto percent... zvlášť, keď trénujú v Tajomnej komnate."
"Ale bazilisk je mŕtvy. Nič jej tam nemôže ublížiť," vravela isto Ginny.
"Nejde o baziliska. Celé to miesto je čudné, má zlú auru a tá Slizolinova socha tomu dodáva ešte väčšiu hrôzu."
Keď si Ginny to miesto predstavila, striaslo ju. Harry mal pravdu, to miesto nebolo príjemné, bolo chladné, mokré a tmavé.
Zrazu pocítila Harryho ruku okolo jej ramien. Jemne ju pohladkal prstami po ramene a pritisol si ku bližšie.
"Nemusíš si o nich robiť veľké starosti. Nejako to zvládnu, obaja sú výborní čarodejníci a pevne dúfam, že ju Tom oklumenciu naučí, je v nej dokonalý," upokojoval ju.
Ginny sa pousmiala a prikývla. Harry aj tak videl smútok v jej očiach a mal pocit, že v nich je vďaka Deanovi. Popadol ho hnev i smútok, strašne chcel vedieť, čo sa deje.
"Si smutná," poznamenal nesmelo. "Je to kvôli Deanovi?" spýtal sa opatrne.
Ginny sa na neho prekvapene pozrela. Nečakala, že sa na Deana spýta, ale nesťažovala sa. Odvrátila svoj pohľad a pozrela sa na koberec pred kozubom. Nakoniec ticho povedala:
"Rozišli sme sa."
Harrymu od prekvapenia spadla brada až na kolená. Bola to preňho v podstate dobrá správa, ale nechcel vyzerať šťastne.
"P-prečo?" spýtal sa nakoniec.
"Vlastne ani neviem. Dlho sme sa hádali a mňa to už prestalo baviť," povzdychla si.
"To ma mrzí," povedal po chvíli ticha Harry.
Ginny pokrútila hlavou.
"To je v poriadku. Ani ma ten rozchod nemrzí," usmiala sa na Harryho povzbudzujúco.

Okrem toho, že Ron sa rozišiel s Lavender a Ginny s Deanom, prišla ďalšia novinka: Katie sa vrátila z nemocnice sv. Munga. Všetci - až na Slizolinčanov - boli radi. Harry chcel strašne vedieť, kto zaklial ten náhrdelník a dal jej ho. Keď sa jej však spýtal, povedala, že nevie a že ho dostala na toalete.
Zatiaľ čo Hermiona mala tajné hodiny s Riddlom, Harrymu sa hlavou vírila dilema: Ron alebo Ginny? Bolo to preňho ťažké, pretože Ron bol jeho najlepší kamarát a bál sa, že by chodenie s Ginny bral ako nejakú zradu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 siruka siruka | 26. ledna 2014 v 0:44 | Reagovat

konecne Hermi uviděla tajemnou komnatu :-D, ja osobnme bych si to užívala a este bych si na baziliska sahla  ;-) :D ,miluju hady navíc parselscina je uzasnej jazyk ,navíc me beha mraz po zadech  když jsem to slysela :-) myslim v dobrym slova smyslu,tenhe dil ma něco do sebe a libi se mi doufam ze prybude dalsi :-P.Fakt se ti poved ten dil začínáš se zlepšovat o něco vys ,jsi sikulka ;-)  :-D

2 Rogue Rogue | Web | 26. ledna 2014 v 0:51 | Reagovat

Skvělý  nápad s tou Tajemnou komnatou, většina povídkářů svoje postavy odklízí do Komnaty nejvyšší potřeby, když je nutné provádět něco, co nemá nikdo jiný vidět :-D
Vlastně je to asi zvláštní napsat, ale líbilo se mi, jak se Tom dostal Mioně do hlavy a viděl její vzpomínky, to že svým způsobem na tom bylo obdobně jako on... Pěkná kapitola, moc se mi líbila :-)

3 Lisa Lisa | Web | 27. ledna 2014 v 15:36 | Reagovat

Tak moje pocity z tejto kapitoly boli zmiešané. Nechápem, ako sa mohol Tom tak v pohode baviť, keď plánovali Voldemortovu smrť. Mne by určite nebolo všetko jedno :D Páčilo sa mi, ako Tom tak vecne povedal, že budú robiť špinavú prácu a Harry urobí zvyšok :D No asi mali pravdu. "Ale aj ty chceš, aby bol mŕtvy, že?" Úžasná veta. A ešte lepšia Tomova odpoveď. Nič nevravel a rýchlym zahovorením dal najavo, že sa o tom nechce baviť. Mňa by taká veta určite nenapadla. Lebo, keď hovoríš s Voldemortom mladším, tak predsa musíš mať aký tak rešpekt :D Hrozne sa mi to ľúbilo :D
Keď začal Tom učiť Hermiionu oklumenciu tak som mala stále v myslí, že toto nebude dobre. A nakoniec to nebolo také zlé. Úžasne si sformulovala svoje myšlienky s čím mám ja veľmi často problém. :D A tajomná komnata? Geniálne! Excelentné! Ale teraz úprimne nezávidím Hermione, lebo liezť do tajomnej komnaty? Nie ďakujem :D Zdalo sa mi, ale Tom bol dosť ohromený, keď videl chudáčika baziliška mŕtveho. Mňa by trafil šľak :D Mala som pocit, že tomu nechce veriť, že také veľké zviera sadalo zabiť. No, ale mýlil sa. A tak zvláštne povedané. Je to divné, že Harry ako 12 ročný chlapec zabil také zviera. Nečudujem sa jeho, ako to nazvať zlosti, ohromeniu. A Hermiona, že Harry tvrdí že mal šťastie.  To určite hej, ale ja si myslím, že aj trochu schopností. A tá odpoveď čo prišla. Myslím, že vtedy Tomovi nebolo všetko jedno ako sa aj predtým vyjadrila. A tým Mioniným spomienkam. Od mamy bolo hnusné a kruté keď povedala,
že veď som ho ani nerozbalila," bránila sa Hermiona."To je tvoje šťastie."  ja som z tohto nemohla. Chudáčik Miona :D  A Harry a Ginny :D Mala som pocit, že Harry poriadne a naozaj veľmi poriadne klamal, keď povedal, že ho mrzí rozchod Ginny a Deana. :D Tak veľmi sa teším na ďalšiu kapitolu :D A dúfam, že bude čo najskôr.
PS: Vôbec sa ma nedotkla tvoja kritika, ale nemôžem tvrdiť, že som z nej bola nadšená. Áno ja viem, že humusačka a muklovská šmejdka je to isté, ale asi som vtedy na niečo iné myslela. Ja viem, hlúpa výhovorka :D A čiarky a s, z, my vždy bude robiť problém. Ja si to ani neuvedomujem :D Keď to píšem :D A fakt cvikla s tvrdým y? Haha :D To musel byť zážitok :D Tak snáď pridáš čo najskôr novú kapitolu :D

4 °Alex °Alex | Web | 27. ledna 2014 v 16:13 | Reagovat

[3]: Hermioniny rodičia sú zubári, reakcia Hermioninej mamy bola podľa mňa taká, akú by človek čakal od zubára. Bolo to síce voči Hermione nefér obrať ju o sladkosť, ale mne to tam proste pasovalo a nemienila som to zmeniť. Chcela som ukázať Hermionine detstvo aj z inej stránky.
O_O  ??? MY? My sa píše v množnom čísle a mi v jednotnom*chytá sa za hlavu*....
Každopádne, ďakujem za komentár :). Skvelo si to zanalyzovala :D. Ďakujem :). Aj ja sa teším, kedy pridám novú kapitolu a hlavne epilóg, lebo som zvedavá na reakcie :D.

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Tento blog nebol vytvorený za účelom zisku. Všetky postavy, miesta,... patria J.K. Rowlingovej. Okrem mnou vytvorených postáv a udalostí.
°Alex

--------------------------------------------------------------------------------
Thanks for the visit, come again :).