Stories I&Blog Extra HP Gallery SB

~~~




Na tomto blogu už nie som aktívna (ako ste si mohli všimnúť a ospravedlňujem sa),
ale môžete ma násť na fanfiction.net.
Keď sa mi podarí niečo napísať, tak to zverejňujem tam.
~
I'm sorry but I'm no longer active on this blog.
You can find my new stories in English here: fanfiction.net.



~~~

Epilogue

31. ledna 2014 v 15:00 | °Alex |  *You Just Walked Into My Life*
Nechajte sa prekvapiť ;).


V mase študentov si všimla Harryho a Rona a tak sa predrala k nim, aby spolu išli nevedno kam.
"Kde si bola Hermiona?" spýtal sa jej okamžite Ron podozrievavým hlasom. Pozorne si premeral jej neupravené vlasy, sveter a - a myslel si, že sa mu sníva, keď to zbadal - mala červené a napuchnuté pery.

"Potrebovala som sa prejsť," zahovárala Hermiona a rýchlo si upravila vlasy a uniformu. "Čo sa deje? Ide o Voldemorta?"
"Niekto zrejme pustil smrťožrútov do hradu. Tí odstránili bezpečnostné zaklínadlá okolo hradu. Preto sa ozývalo to dunenie. Nikto nevie, ako sa im to podarilo, ale keďže zrušili tie zaklínadlá, Voldemort sem ide. Zrejme chce Toma... asi je unavený z čakania," vravel Harry neistým hlasom.
Hermiona dostala taký strach ako ešte nikdy. Bála sa, čo bude teraz tak ako ostatní. Boli zmätení, ale i odhodlaní, no mali aj strach.
Očakávala, že pôjdu do vstupného areálu, ale išli do Veľkej siene. Tam sa všetci usadili za fakultné stoly. Na mieste, kde bol zvyčajne profesorský stôl, stál Dumbledore s celým profesorským zborom. Dumbledore predstúpil a všetci čakali, čo povie.
Hermiona neodolala a pohľadom hľadala Toma, chcela vidieť jeho reakciu. Našla ho sedieť vedľa Notta a Zabiniho. Vycítil jej pohľad a pozrel sa na ňu. I cez tú diaľku videla obavy v jeho očiach, hoci jeho tvár bola ako z kameňa.
"Milí študenti, ako iste viete, valí sa na nás nebezpečenstvo, možno i vojna," prehovoril vážnym hlasom Dumbledore. "Určite ste zmätení. Bolo jasné, že jedného dňa sa mu podarí preniknúť do hradu, o niekoľko minút ho môžeme očakávať. Pred tým, ako sa mu podarí dostať sa sem, chcem, aby ste vedeli tú najdôležitejšiu vec. Pravdu," na chvíľu sa odmlčal a pozrel sa na Hermionu a potom na Toma, ktorý sa tváril nechápavo.
"Tom Tool je v skutočnosti Tom Riddle, ktorý je teraz známy ako Lord Voldemort."
Po tomto vyhlásení sa celá sála dala do šepotu a hluku. Slizolinčania boli najprv prekvapení, ale netajili isté nadšenie, Chrabromilčania hučali, lebo boli nahnevaní a nechápali to. Bystrohlavčania si mrmlali vo zvedavosti a Bifľomor ostal v úžase.
"Tom, prosím, poď sem," zavolal Riddla Dumbledore.
Riddle s chladnou tvárou bez emócii vstal a prišiel k Dumbledorovi na pódium.
"Čo to má znamenať?" zašepkal mu zlostne.
"Pravdu. Nedovolím mojim študentom, aby sa pravdu dozvedeli od Voldemorta," povedal Dumbledore nahlas a tým umlčal celú sieň, na ktorú sa obrátil.
"Tom sem prišiel náhodou z roku tisíc deväťsto štyridsať tri," sála opäť začala šepkať, ale riaditeľ zdvihol ruku, aby ich umlčal. "Samozrejme, táto doba ho zmenila a to k lepšiemu. Vďaka láske a dôvere."
Sála upadla do ticha. Tom mierne sklonil hlavu, ale rýchlo ju zdvihol, pretože vstal chlapec zo Slizolinu, ktorého nepoznal.
"Ako sa mohol Voldemort zmeniť vďaka láske? Je to Voldemort!"
Tom okamžite vytiahol a namieril svoj prútik naňho. S hrozivým leskom v očiach: "Možno on, milý môj! Ale ja tú ženu milujem a nie som ako on, tak sa do toho nepleť, keď vieš tak veľké hovno a posaď sa na svoj tučný zadok, lebo ťa donútim!"
"Tom!" napomenul ho prísne Dumbledore po tom, čo sa chlapec s vyvalenými očami posadil.
"Tom Riddle je len obyčajný študent Slizolinu," vyhlásil Tom, no potom dodal: "až na jeho známky a..."
Dumbledore si odkašľal.
"... a naozaj nie je čas na žarty," opravil sa. Všimol si, že sa Hermiona uškrnula a mal čo robiť, aby sa na ňu neusmial. "Voldemort je mocný čarodejník, nejde ho prebiť len tak. Ak ho niekto vážne chce zabiť, mal by siahať po tom, čo mu je najmilšie," povedal tajomne a pozrel sa na Harryho.
Potom sa naklonil k Dumbledorovi a pošepkal mu: "Mám povedať ešte niečo?"
"Si na našej strane?" spýtal sa ho potichu riaditeľ.
Tom sa trochu odtiahol a pozrel sa na študentov pred ním. Založil si ruky za chrbtom a vážne sa na nich pozrel.
"Ja budem proti nemu bojovať, pretože Voldemort je strašne človek, ktorý rád ničí."
Niekto si nahlas odfrkol. Riddle sa pozrel na toho človeka, bol to Ron Weasley. Riddle nadvihol obočie.
"Chceš nám niečo povedať, Weasley?" spýtal sa ho drzým tónom Tom.
"Áno," povedal Ron odhodlaným tónom a postavil sa napriek Harryho protestom.
"Voldemort nie je jediný, ktorý ničí. Si tu ešte aj ty!"
Riddle nadvihol obočie ešte vyššie a prekvapene si položil dlaň na hruď.
"Ja? Nie náhodou ty?" spýtal sa ho so stúpajúcim adrenalínom. Ron sa na neho zmätene pozrel. "Ty si bol ten, čo začal chodiť s tou...! Nechal si ju samú! Bola smutná! Ty si si chodil pyšne po hrade a hral si sa na frajera čo ti - mimochodom - nesvedčí! Ty ničíš!" Tom skoro kričal, ale Dumbledorova dlaň na jeho pleci ho zdržala.
Všetci v sále na neho prekvapene pozerali. Začínali mať tušenie o čo ide. Ako náhle začal Ron Weasley chodiť s Lavender Brownovou, bolo vidieť na Hermione, že je smutnejšia a osamelejšia. Po tichu, ktoré tam doteraz panovalo, sa po hale opäť rozlial šepot.
Ronovi teraz očerveneli uši a vyzerali ako veľké čili papričky. Tom na neho prižmúril oči. Rozhodol sa, že to viac nebude rozpitvávať, otočil sa na podpätku a za sprievodu mnohých pohľadov a tichých komentárov sa išiel posadiť.
Hermiona sa rozpačito pozrela na stôl. Bolo to od Toma... chrabromilské. Až sa tomu aj ťažko verilo. Tom ju stále niečím prekvapil, zabavil alebo utešil. Bol jednoducho neskutočný. Znovu si uvedomila, aký úžasný môže byť napriek tomu, že je to Slizolinčan a svojej slizolinskej stránky sa drží, pokiaľ ide o niekoho iného ako o ňu. Opatrne zdvihla svoj pohľad a pozrela sa cez Ronovo rameno. Tom sledoval Dumbledora a jeho reč o tom, aký majú byť teraz súdržní a rozhodovať sa správne. Vycítil ale jej pohľad, zahľadel sa do jej očí, nenápadne žmurkol a potom sa opäť pozrel na Dumbledora.
"... treba totiž vedieť rozoznať ľahké od správneho," dokončil riaditeľ s krátkym pohľadom na Slizolinčanov. "Teraz s riaditeľmi fakúlt pôjdete pred školu a dobre sa pripravte."
Riaditelia začali upozorňovať svojich študentov, aby ich nasledovali. Celá škola vypochodovala von vrátane slizolinčanov. Niektorí sa tvárili bojazlivo, iní odhodlane a iní zase zvedavo a s napätím. Ron sa stále každých pár sekúnd pozeral na Hermionu akoby sa snažil niečo zistiť.
Vonku už bolo šero a vo vzduchu bolo cítiť napätie. Študenti sa rozostúpili pred vstupnou bránou a napäto hľadeli pred seba. V diaľke sa už rysovali tmavé postavy. Pomaly k nim kráčali až nakoniec mohli rozoznať Voldemorta na čele davu.
Tak takto v skutočnosti vyzerá? pomyslel si znechutene Tom.
Voldemort bol naozaj škaredý a zastrašujúci. Tom rozmýšľal, či je to zámer, alebo náhoda. Jeho červené oči žiarili aj z tej diaľky, ktorá sa pomaly skracovala. Spoza horizontu vykukovali ružové slnečné lúče, ktoré osvetľovali jeho priam bielu plešatú hlavu a tvár bez obočia, pier a poriadneho nosa.
Pred všetkými študentmi stál učiteľský zbor na čele s Dumbledorom. Po jeho boku stáli McGonagallová a Snape. Ticho sledovali, ako Voldemort so smrťožrútmi za svojím chrbtom vstúpili na dvor.
"Nemusíte sa báť," prehovoril Voldemort hlasom, ktorý jasne vravel, že by sa báť mali, "prišiel som si len pre to, čo mi patrí."
"Myslíš - prišiel si pre samého seba!" vykríkol nahnevane Tom a predral sa pomedzi študentov a profesorov.
Voldemort sa zatváril triumfálne, ale jeho výraz sa rýchlo zmenil na nahnevaný.
"Dalo by sa to tak povedať..."
"Nezahováraj, každý už vie, kto som."
Voldemort sa zamračil. Tom bol krok pred ním. Ale Voldemort sa nechcel vzdať, mal svoje triky v rukáve.
"Fajn, poďme sa teda porozprávať o horcruxoch. Spôsobuje mi veľké nepríjemnosti, že ich ničíš. Povedz mi, koľko mi ešte zostáva?" spýtal sa nebezpečným tónom.
"Dva."
"Fajn! Vybavíme to rýchlo. Chcem, aby si sa vrátil späť. Nemôžem ti dovoliť tu zostať!" povedal hrozivým hlasom Voldemort a namieril prútik na svoju mladšiu verziu.
"NIE!" ozval sa silný výkrik a ku Tomovi sa predrala Hermiona.
"Čo to má znamenať?" ozvala sa otázka od Rona pomedzi protesty profesorov a šepoty študentov.
Tom sa vážnym pohľadom obrátil celým telom k Hermione a naklonil sa k nej.
"Čo to robíš? Vráť sa naspäť! Nedostaneš sa kvôli nemu do problémov!" šepkal jej zúrivo. "Ale už keď si tu - musíte zničiť hada a pokiaľ ide o to proroctvo, je to pravda. Viac bude vedieť Dumbledore, on vždy niečo vie. No mám tušenie, že Harry v skutočnosti nezomrie, zničí sa iba Voldemortova časť."
Hermiona sa na neho pozerala zmätene.
"O čom to rozprávaš? Máme zničiť Voldemortovho hada? On je ďalší horcrux?" (pozn. Harry nikomu nepovedal, že je horcrux)
"Ak by som mal do niečoho vložiť svoju dušu, bol by to had. Ver mi... Potter mi musí veriť," zašepkal. "Musí veriť, že had je horcrux a on tiež."
Hermiona si prikryla dlaňou ústa a oči sa jej zaplnili slzami.
"Ne-nemôžeš sa len tak vzdať a nechať ho, aby ťa po-poslal naspäť," zašepkala naspäť trasľavým hlasom od potlačovaného plaču.
"Hermiona, zlato, som Slizolinčan, budem sa podľa toho správať," povedal hlasom, ktorý ale nič neprezrádzal.
Narovnal sa, pozrel sa na Dumbledora, ktorý bol dostatočne blízko, aby počul ich rozhovor. Dumbledore sa tváril vážne, no zároveň chápavo. Dumbledore sa krátko zahľadel na Harryho, potom sa obrátil na Toma a prikývol.
Hermiona sa si utrela slzy a pozrela sa na Harryho, ktorý sa tváril zranene. Ron vedľa neho vyzeral zmätene, prekvapene a trochu sklamane. Ju ničili tie pohľady, cítila sa vinná, a chcela to napraviť.
Tom chytil Hermionu za zápästia, tá vyvalila oči, nevedela, o čo sa snaží. Tom sa pozrel na Voldemorta s diabolským úškrnom, potom sa zahľadel na Hermionu, ktorá na neho ba až prosebne zazerala s veľkými hnedými očami.
"Nechcem, aby si skončila tu so zlomeným srdcom a nešťastná kvôli môjmu odchodu," začal hlasnejšie, aby ho každý počul, "ale nechcem ani, aby som odišiel sám a aby som ja bol nešťastný. Keď moje staršie ja chce, aby som odišiel, urobím tak, pretože som si uvedomil, že tu nepatrím. Ale najprv sa ešte spýtam jednu vec," s týmito slovami sa obrátil na Voldemorta. "Ako si prišiel na spôsob dostať ma späť?"
"Študoval som," odpovedal jednoducho Voldemort a bez ďalších naťahovaní a s namiereným prútikom na Toma začal odriekavať akúsi kliatbu.
Tom sa rýchlo obrátil na Hermionu, ktorá sa ho zo strachu chcela pustiť. Nechcela ani odísť od rodiny a priateľov, ani nechcela, aby odišiel Tom. Nevedela totiž, čo by bez neho robila. Vyparil by sa pred jej očami a na to sa nechcela pozerať. Jediné, čo chcela bolo to, aby bolo všetko v poriadku a aby bol každý šťastní.
Jeho stisk zosilnel a na tvári sa mu rozlial úškrn.
"Ako som povedal - som Slizolinčan a vždy budem brať ohľad najprv na to, čo chcem ja."
S týmito slovami všetkých oslepilo svetlomodré svetlo a keď zmizlo, Tom a Hermiona boli preč.

Toto je hádam ten najlepší koniec, aký som kedy napísala. Nedopadlo to ani dobre, ani zle. Viem, že to vyzerá ako narýchlo ukončené (a v podstate to tak aj je), ale jednak nemám dobré schopnosti písať bojové scény, a jednak iný koniec by mi nevyhovoval a bol by príliš rozprávkový a to som nechcela. Vyzýva to na pokračovanie, ale nebudem pokúšať osud (raz som napísala poviedku s pokračovaním a dopadla ako rozpísaná).
Táto poviedka bola prvýkrát zverejnená 13. apríla (dubna) 2012. Vtedy bolo piatok trinásteho (skontrolovala som si to! :D) a kto by čakal, že v taký deň, o ktorom sa vraví, že prináša smolu, mi prinesie toľko šťastia a úžasných komentárov. Vo worde mi vyšla na 145 strán a aj s týmto "rozlúčením" 70 936 slov.
Ďakujem všetkým, ktorí ju čítali a všetkým, ktorí ju čítali a komentovali až do konca! Mám chuť sa rozplakať, lebo táto poviedka je pre mňa to najlepšie, čo som kedy napísala. Ale je teraz čas sa vrhnúť na iné (Tomione) poviedky, ktoré mám v zálohe.
Prostredníctvom tohto "rozlúčenia" chcem oznámiť, že poviedku Running píšem v angličtine a zverejním ju na fanfiction.net, na tomto blogu si ju dám do rozpísaných a obrázok bude slúžiť ako odkaz na ňu, ale najprv musím napísať niekoľko kapitol dopredu :D. Je to komplikované a ide to pomaly, ale verím, že tú poviedku zvládnem.
Zároveň uvažujem, ktorú poviedku zverejním ako ďalšiu... Najviac mi príde vhodná In That Place at That Time (krátky obsah je v Pripravovaných), keďže Born to Die a Hidden Person prepisujem (1. verzie neboli dobré). No uvidíme :). Ešte môžem zverejniť anketu, v ktorej mi s rozhodovaním pomôžete :).

Takže dúfam, že sa vám táto poviedka páčila a že nie ste na mňa nahnevaní kvôli tomu koncu. Verím, že sa s tým zmierite :D.
Ešte raz vám ďakujem a hádam budete čítať a komentovať aj nastávajúce poviedky ;).
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lisa Lisa | Web | 31. ledna 2014 v 18:29 | Reagovat

Hahaha :D Mám záchvat smiechu a poriadny :D Zakončila si to neskutočne prefíkane :D Každý očakáva Voldy zomrie, Tom a Mia sa zoberú a budú mať kopu malých inteligentných detí :D Ty si to zakončila neskutočne. :D mala som obrovský úsmev na perávch, keď som si čítala ten príhovor Toma. Tom Riddle je obyčajný študent až na... :D úžas :D lepšie si to ani nemohla zakončiť :D klobúk dolu :D celá tvoja poviedka je neskutočná, fascinujúca, kde ukazuješ, že ako pekne sa dá vyjadriť premena zla na dobro :D Naozaj nádhera :D Trochu ma zamrzelo, že Tom nedokončil keď vykrikoval Ronovi Ty si bol ten, čo začal chodiť s tou...! Tie bodky sa dajú pekne domyslieť :D hihi :D A tomu slizolinčanovi pekne naložil. chudák :D ja na mieste toho chlapca sa rozplačem :D popravde veľmi sa nwm dočkať na ďalšie tvoje poviedky. Je mi úplne jedno aká to bude, viem, že budú úžasné :D  Tak mňa a aj ostatných nenechaj dlho čakať :D

2 Rogue Rogue | Web | 31. ledna 2014 v 23:47 | Reagovat

P-áááááni. Nečekala jsem tak rychlý spád událostí, tak rychlé zakončení, ale bylo to skvělé zakončení. Snad jedno z nejlepších co jsem četla asi nejlepší, co povídka mohla mít, v mých očích se teď staví jako orignál - neskončilo to happy-endem (Voldemort byl poražen a Tom zůstal) ani to neskončilo špatně (Voldemort byl poražen za cenu Tomova odchodu), navíc chování Toma bylo reálné, on jednal podle sebe, sobecky, myslel prvně na sebe ač věřím, že si Mionu opravdu  zamiloval.
Opravdu skvělé dílo! :)

3 °Alex °Alex | Web | 2. února 2014 v 19:07 | Reagovat

Som prekvapená, také reakcie som nečakala, ale som rada, že tie reakcie sú práve takéto :). Ďakujem vám krásne za čítanie a komentovanie tejto poviedky :).
Zamilovala som si zvraty v dejoch :D. Červenám sa :D. Také niečo som nečakala :). Nechcela som napísať klasický koniec, lebo som ani nevedela, aký presne by to bol a zrazu som dostala nápad na toto a očividne sa vám to páči, čo som rada :).
Ďakujem <3
Lisa, tak dopredu by som nehodnotila, že bude skvelá :D. Ale ďakujem :D :).

4 siruka siruka | 3. února 2014 v 15:43 | Reagovat

Ahojten konec me  hodne prekvapil ale je to dobrej konec :-D a tesim se na povídku  In That Place at That Time :-D

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Tento blog nebol vytvorený za účelom zisku. Všetky postavy, miesta,... patria J.K. Rowlingovej. Okrem mnou vytvorených postáv a udalostí.
°Alex

--------------------------------------------------------------------------------
Thanks for the visit, come again :).